Sme však schopní jasne definovať, čo spadá do oblasti inovatívnych riešení a zvyšuje tak schopnosť mesta stať sa inteligentným? Samospráva musí poznať potenciál inovácie a jej následný dopad. Monitorovanie dosiahnutého pokroku je kľúčové najmä pre manažment samosprávy, ktorá sa v kontraste s využívaním verejných financií by sa mala zaoberať otázkou: „Boli verejné financie využité efektívne?“ Cieľom má byť v prvom rade kvalitnejší život obyvateľov.
Fakulta sociálnych vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave v spolupráci s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky vytvorila prvé porovnanie slovenských samospráv v rámci ich implementácie konceptu Smart Cities. Index sleduje samosprávy v šiestich základných pilieroch, takzvaných „inteligentných“ charakteristikách. Týchto šesť charakteristík je považovaných za relevantnú skupinu charakterizujúcu Smart City, teda oblasti, ktoré definujú samotnú úroveň inteligentných riešení. Každá samospráva pri prerode na inteligentnú samosprávu musí tieto charakteristiky nielen akceptovať, ale ich vo svojich koncepciách rozvoja aj využívať a plnohodnotne obsiahnuť. Slovenský Smart City Index vychádza z rovnakého prístupu, aký zvolili výskumníci združení z Technickej univerzity vo Viedni, Univerzity v Ľjublane a Technickej univerzity Delft v Holandsku.
Šesť porovnaných samospráv
Zo Smart City Indexu je vybraných šesť samospráv, ktoré sú v pároch porovnané na základe ich podobného počtu obyvateľov.
Prvou vybranou dvojicou je Veľký Krtíš a Revúca. Vzdušná vzdialenosť medzi samosprávami je takmer 78 km a rozdiel v počte obyvateľov stošesťdesiatpäť. Napriek tomu sa Veľký Krtíš umiestnil v lepšej polovici a Revúca atakuje spodnú hranicu indexu. Veľký Krtíš sa spomedzi všetkých hodnotených samospráv umiestnil v pilieriSpráva veci verejných na druhom mieste a Revúca až o šesťdesiatdeväť pozícii ďalej. Obe mestá však majú aj pri svojom pomerne vysokom počte obyvateľov značné nedostatky v rámci procesu transformácie na Smart City. Chýba im vízia a stratégia.
Prehľadnejší pohľad na samosprávy nám ponúknu dáta na úrovni ukazovateľov. Napríklad, medzi Zvolenom a Považskou Bystricou je rozdiel 2077 obyvateľov, takmer 78 km vzdušnou čiarou, no priepastný rozdiel v rámci celkového umiestnenia sa v indexe. Ak sa pozrieme na prezentácie týchto dvoch samospráv, Považská Bystrica sa prezentuje ako mesto s ekologickým spracovaním odpadov. Zvolen, na druhej strane, zavádza rôzne inteligentné systémy pre zvýšenie bezpečnosti obyvateľov. Výsledky indexu však hovoria presný opak. Zvolen sa v pilieriŽivotné prostredie medzi všetkými hodnotenými samosprávami umiestnil na pozícii osemdesiatej siedmej a Považská Bystrica až na pozícii stodesiatej. V pilieri Mobilita si to samosprávy vymenili, Považská Bystrica je dokonca prvá a Zvolen na štyridsiatej štvrtej pozícii.
Posledná dvojica nami zvolených miest sa zdá byť na prvý pohľad neporovnateľná. Bratislavu a Košice delí nielen takmer 313 km vzdušnou čiarou, ale aj mnoho iných faktorov. Pri detailnom preštudovaní zistíme, že Bratislava má vyššiu kriminalitu, obyvatelia bývajú v rozlohovo menších domácnostiach, či mesto má väčšie znečistenie ovzdušia. Hlavné mesto Slovensko ťahajú nahor v indexe najmä dáta v pilierochEkonomika, Ľudia a Bývanie. Zaujímavosťou je, že v ukazovateli Počet lôžok na obyvateľa sa mesto Košice umiestnilo celkovo na prvej pozícii. Tu Bratislava obsadila až tridsiatu piatu celkovú pozíciu. Podľa výsledkov z indexu by sa mesto Košice malo zamerať na zelenú (nemotorizovanú) dopravu, atraktivitu cestovného ruchu a podporu živnostníkov. Bratislava má zahltenú verejnú prepravu a podpora žien v lokálnej politike by mestu tiež určite prospela.
Je teda zrejmé, že Slovenský Smart City Index prináša viaceré benefity. Pridanou hodnotou pre firmy poskytujúce produkty inteligentných riešení je možnosť rozhodovania sa na základe reálnych dát pri oslovení budúcich odberateľov svojich inteligentných riešení. Naopak, samosprávy disponujú nástrojom, vďaka ktorému vedia spätne ohodnotiť, či finančné prostriedky boli optimálne investované a efektívne využité. Index už teraz má svojich odberateľov a s jasným cieľom aj vyhliadky na svetlú budúcnosť.
Smart City a COVID-19
Prioritou v tejto chvíli by mali byť udržateľné služby, samosprávy by ich mali byť schopné poskytovať čo najlepšie a minimalizovať negatívny dopad aktuálnej situácie, kedy sa nachádzame v režime krízového riadenia, ktoré môže trvať minimálne počas nasledujúcich pár mesiacov. Môžeme predpokladať, že kmeň koronavírusu, v nejakej novej forme, sa v budúcnosti môže vrátiť - možno skôr, ako by sme dokázali predpovedať. Je teda na mieste otázka: "čo sú prioritné témy inteligentnej samosprávy na pozadí COVID – 19 problému?"
Je potrebné si uvedomiť skutočnosť, ktorá nastáva práve teraz. Práve pre koronavírus a súčasných vládou stanovených opatrení na zabránenie jeho šíreniu je viac než isté, že budeme čeliť masívnemu prepadu ekonomiky (Národná banka Slovenska predpovedá pokles 1,4 percenta až 9,4 percenta), poklesu príjmov štátu, samospráv, verejných inštitúcií, podnikateľov, mimovládnych a neziskových organizácií, ale aj jednotlivcov občanov.
Podľa ÚPVII v prípade Slovenska prichádza do úvahy viacero operačných programov (OP), ktoré by mohli zohrať aktívnu úlohu vo financovaní aktivít v boji proti koronavírusu. Ide predovšetkým o OP Integrovaná infraštruktúra – najmä časť bývalého OP Výskum a inovácie, Integrovaný regionálny operačný program, OP Ľudské zdroje, OP Kvalita životného prostredia a OP Efektívna verejná správa.
V operačnom programe Efektívna verejná správa by sa malo nachádzať ešte 66 miliónov euro, ktoré môžu byť použité práve na projekty spojené s tvorbou inteligentných samospráv. Zlepšenie fungovania obce alebo mesta a zároveň nákup tovarov a služieb na to určených od firiem má dvojaký pozitívny účinok. Samosprávy z európskych peňazí pomôžu samým sebe aj napríklad aplikáciami, ktoré zabezpečia bezkontaktné služby, zároveň tieto investície pomôžu ekonomike a podnikateľom. Krehký a v podstate len sa rodiaci systém podnikania v Smart Cities agende nevyhnutne potrebuje injekciu.
Na záver
Nikdy nebol lepší a opodstatnenejší čas na implementáciu agendy inteligentných miest v slovenských samosprávach. Zároveň je však potrebná spätná kontrola takýchto implementácií a ich porovnanie. Index teda odpovedá na niekoľko zásadných otázok:
V ktorých oblastiach potrebujú konkrétne samosprávy implementovať inteligentné riešenia
Boli na základe vývoja času implementované inteligentné riešenia pre samosprávu účinné? Zlepšilo sa postavenie samosprávy?
Existuje opodstatnenejší čas implementácie inteligentných riešení, ako v súčasnej korona kríze?
Britský expert na tému Smart Cities, Allan Mayo aktuálne pripravuje pre inštitúciu Institution of Civil Engineers združujúcu celosvetovo viac ako 95 tis. profesionálov odborný text „Smart and Resilient Cities: A Framework for Inclusive and Sustainable Growth“. Už jeho základné idey zverejnené na sociálnej sieti LinkedIn vzbudzujú pozornosť. Na Slovensku teda zrejme nastane čas na dva základné momenty. Medzinárodnú spoluprácu a nájdenie skutočne pevných súčastí ekosystému Smart Cities na Slovensku. Tých súčastí, ktorý podobný manuál napíšu (úradníci) a tých, ktorí si ho prečítajú (mestá a obce) a napokon tých, ktorý budú podľa neho konať a implementovať skutočne inteligentné riešenia v našich samosprávach (podnikatelia).
Kompletný interaktívny index je dostupný na webe http://sci.fsvucm.sk/
