Pandémia mení Slovensko, no cestovný ruch a inteligentné mestá môžu zachrániť ekonomiku.

Autor: Andrej Kóňa | 1.4.2020 o 14:47 | Karma článku: 2,05 | Prečítané:  497x

V týchto dňoch sa stávame svedkami obrovskej politickej, globálnej ale aj ekonomickej zmeny. Celosvetovo je hlásených viac ako 750 tisíc prípadov a z toho tridsaťtritisíc úmrtí.

Nakazené osoby hlási viac ako stoštyridsať krajín sveta. Svetová zdravotnícka organizácia vyhlásila COVID-19 (korona vírus) oficiálne ako pandémiu 11. marca 2020 a to po dlhých váhaniach. Krajiny sveta sa ale s týmto vírusom v mnohých prípadoch stretli omnoho skôr. Čo však hovorí 18% úmrtnosť zo všetkých štatisticky ukončených prípadov pacientov s vírusom? Korona vírus jednoznačne mení súčasný svet!

Uzatvorenie sa alebo väčšia globálna solidarita

Problém teda majú všetky krajiny sveta, aj keď Severná Kórea hlási, že žiadne prípady vírusu u svojich obyvateľov nezaznamenala. Štáty uzatvárajú svoje hranice voči prichádzajúcim osobám. Snažia sa ich monitorovať a zároveň v prípade podozrenia na ochorenie aj izolovať. Toto však prebieha len jedným smerom. Štáty nekontrolujú kto a v akom stave pri vycestovaní prechádza ich hranicu do susednej krajiny.

Nejednotnosť sa prejavuje nielen na medzinárodnej úrovni, ale aj na národných úrovniach. Štáty namiesto spoločnej kooperácie riešia svoje problémy samostatne. Sú krajiny, ktoré okrem korona vírusu riešia politické problémy aj v rámci svojich vlád môžeme poukázať takto aj na príklade Izraela.

Predstavme si však situáciu, keby krajiny a národy postupovali spoločne. Už len v prípade Európskej únie (EÚ) by sa dalo pri spoločnom postupe predísť mnohým úmrtiam. Obyvatelia EÚ sa častokrát pre nespoluprácu krajín stávajú rukojemníkmi. Bývanie v pohraničí alebo dochádzanie do zamestnania inej krajiny sa tak stalo pre nich nočnou morou. Slovensko ani v tomto prípade nie je výnimkou. Pritom by stačili spoločné skríningy oboch krajín na hraniciach súčasne. Veľkým pokrokom v spolupráci by bol dôsledný skríning cestujúcich na nástupnej zastávke či už vlaku, autobusovej stanice alebo letiska. Doprava by mohla ďalej fungovať, pretože by vysielacia krajina zaručovala, že cestujúci odišli skontrolovaní a zdraví.

Do akej miery povolíme sledovanie obyvateľov

Nikdy nebol väčší tlak ale aj vôľa na presadenie sledovania vlastných obyvateľov. Samozrejme, v súčasnom stave, práve pre dôvod zastavenie šírenia korona vírusu. Vďaka vyhláseným výnimočným stavom v krajinách sa tieto požiadavky vládnych predstaviteľov darí veľmi rýchlo a jednoducho presadiť v ich domácich parlamentoch. Táto situácia však nastáva práve na základe obrovskej zmeny spojenej so vzniknutou pandémiou. Ak by sa svet nemenil, sledovanie by v drvivej väčšine krajín v žiadnom prípade neprešlo, prípadne by k tejto diskusii ani nedošlo.

Keď skončí súčasná celosvetová krízová situácia, budú obyvatelia týchto krajín žiadať zrušenie opatrení povoľujúce ich sledovanie? Alebo sa s týmto rýchlym vývojom stotožnia, osvoja si ho a budú ho akceptovať? Krízové situácie si vyžadujú krízové riešenia. Nie vždy sú však dostatočne premyslené, nakoľko nedostatok času zapríčiňuje skreslené rozhodovanie. Posielanie dát počas spánku pacienta s kardiostimulátorom svojmu lekárovi na diaľku akceptujeme. Lekár dostáva dáta, ktoré rozhodujú o živote týchto pacientoch. Sú to tie isté dáta, ktoré sa prenášajú vysielacími stanicami, ktoré využívajú naše mobilné zariadenia. Pri skutočne rozumnom využívaní sledovaných dát, môže takýto prístup byť výrazným krokom vpred pre spoločnosť. Či už pri zvýšení našej bezpečnosti alebo na skvalitnenie štatistických ukazovateľov aj napríklad pre potlačenie šedej ekonomiky. V takomto prípade by prístup k našim dátam akceptovaný byť mohol. Čo sa však skutočne stane, keď pandémia ustúpi? Rázom sa v ten deň zobudíme do iného sveta.

Väčšie národné uvedomenie sa a hlbšia osobná izolácia

Súčasné zmeny sa dotýkajú aj pracovného systému. Na celom svete je viac ako 60 miliónov ľudí v krízovom režime a vlády pre nich odporúčajú vôbec nevychádzať z domu, prípadne pohyb mimo obydlia je úplne zakázaný. Množstvo obchodov je uzavretých a podnikatelia nevykonávajú takmer žiadnu ekonomickú činnosť. Svet sa tak povediac zastavil. Vlády predikujú prepady svojich ekonomík v desiatkach percent HDP a snažia sa v rámci svojich možností vytvoriť viaceré ekonomické opatrenia, aby negatívny dopad pandémie v čo najväčšej miere eliminovali.

Práca z domu nás však núti uvažovať nad novými možnosťami a zároveň ich aj ponúka. Otvárajú sa tak nové spôsoby firemnej komunikácie, odkrývajú sa možnosti efektívnejšieho využívania pracovného času a zároveň sa vytvárajú nové nástroje, ktoré sa celý spôsob takejto práce snažia ešte viac zjednodušiť, sprehľadniť a zároveň finančne kvantifikovať. Ľudia si začínajú uvedomovať, že v mnohých prípadoch nie je potrebné neustále nakupovanie a čas sa dá tráviť aj inak. Napríklad s rodinou, zveľaďovaním svojho obydlia alebo zábavou prostredníctvom (aj napríklad) herných konzol. Dostávame sa do štádia, kedy svoj čas trávime s najbližšími rodinnými príslušníkmi, alebo veľmi blízkymi priateľmi. Všetky ostatné kontakty sa stávajú tak povediac „zbytočné“.

Vráťme sa však k techológiám. Vláda sleduje náš pohyb a dokáže tak určiť o nás aj ďalšie informácie, práve vďaka povolenému sledovaniu. Už dnes dostávate personalizovanú reklamu. Rovnako, ako nie je tajomstvom, že cena letenky priamoúmerne stúpa počtom jej vyhľadaní. Ak sa teda na základe súčasného vývoja presunieme ešte viac do online priestoru, aby sme eliminovali „zbytočný“ kontakt s ľuďmi, tieto technológie musia ešte rýchlejšie napredovať, aby ponúkli požadovaný komfort a zároveň výkonnosť. Smart technológie teda budú onedlho úplne všade a budú musieť byť aj všade vôkol nás implementované.

Cestovný ruch a inovácie samospráv

Čo sa však stane v prípade, ak nás domáce prostredie omrzí a budeme chcieť so svojimi najbližšími ísť niekam vycestovať? Strach z  pandémie zrejme zapríčiní, že ešte dlho budú ľudia nosiť rúška, zároveň vo veľkej miere budú mať strach vycestovať do zahraničia. Veď stačila jedna lyžovačka v Taliansku a Európu zachvátila obrovská nákaza. Ľudia tak budú chodiť na miesta overené a zároveň, vďaka reštriktívnym opatreniam vlád (rovnako ako aj Slovenskej) počas krízy, kedy sa krajina uzavrela, budú naďalej na základe tejto skúsenosti navštevovať destinácie v rámci svojej krajiny.

Tým sa zvýši dopyt po ubytovacích zariadeniach a s nimi spojenými službami. Nie je však tajomstvom, že cestovný ruch na Slovensku má svoje nedostatky. Finančné ohodnotenie zamestnancov je v mnohých prípadoch na úrovni minimálnej mzdy a zvyšná časť sa zamestnancom dáva „na ruku“. Existuje v tomto odvetví veľká fluktuácia a nemôžeme zabudnúť ani na sezónnosť a jej dopad. Zvýšený nápor pocítia následne aj samosprávy. Tie však z cestovného ruchu získavajú v súčasnosti pomerne malú čiastku. Zapríčinené to je nedostatočnou organizačnou štruktúrou. Slovensku chýba národná agentúra cestovného ruchu a oddelenie, ktoré v súčasnosti rieši cestovný ruch na Slovensku na úrovni ministerstva trpí poddimenzovaným personálnym zabezpečením.

Východiskom je tak prebratie povinností a potreba technologického napredovania samospráv. To sa však neudeje bez aplikácie agendy inteligentných miest. Východiskom v značnej miere z ekonomického problému vzniknutému práve pre pandémiu môže byť domáci cestovný ruch. Uvoľnenie eurofondov na implementáciu technológií inteligentných miest prinesie značné finančné prostriedky do ekonomiky, kedy slovenské inovatívne firmy budú môcť vďaka tomu vyrásť a zvýšiť svoju celosvetovú konkurencieschopnosť. Zvýšením komfortu samospráv nielen voči svojim obyvateľom ale aj návštevníkom podnieti chuť vycestovať do týchto destinácií. Možno aj vďaka rekreačným poukazom tak Slováci zlepšia finančné situáciu v cestovnom ruchu, čo sa v konečnom odrazí na zlepšení celej ekonomickej situácie slovenského obyvateľstva.

Veď predsa oddýchnutý zamestnanec je spokojný a výkonný zamestnanec. Situácia okolo pandémie tak v podstate môže mať šťastný koniec. Nezabudnime však na snahu bývalého predsedu parlamentu vytvoriť nové ministerstvo cestovného ruchu. Možno už vtedy Andrej Danko tušil, že sa svet čoskoro zmení.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?